Ako šach pomáha školákovi

Zo stránky Slovenského šachového zväzu  je tu pre rodičov niekoľko užitočných informácií:

1. Štúdia, ktorá zahŕňala 3 000 detí vo vyše 100 školách v New Yorku a ktorá dokázala, že deti hrajúce šach oproti deťom, čo šach nehrali, mali lepšie známky nielen v matematike (o 17-20%), ale aj v anglickom jazyku.

2. Šach zlepšuje aj čítanie detí, čo si nie všetci uvedomujú. Malí šachisti musia zapisovať svoje partie, pri riešení problémov čítať zadania a veľmi skoro začínajú čítať aj šachovú literatúru. Šachisti sú väčšinou vášniví čitatelia.

3. Ďalšie štúdie napríklad dokázali, že šach vedie k lepším výsledkom z testov týkajúcich sa kritického a tvorivého myslenia.

4. V súčasnosti, keď špičkoví šachisti a šachistky sú často ešte len tínedžeri, je najlepšie začať so šachom už v predškolskom veku. Pokiaľ dieťa chce byť úspešné, malo by sa začať seriózne venovať šachu najneskôr v prvej triede, to znamená v šiestich rokoch.

5. Nikto nechce, aby som sa stal Einsteinom
Keď hrám šach, neznamená to, že budem veľmajster alebo majster sveta. Podobne ako v prípade matematiky, hudobnej či výtvarnej výchovy. Nikto nechce, aby som sa stal Einsteinom, Beethovenom či van Goghom. Tak ako rôzne predmety rozvíjajú u detí rôzne schopnosti a zručnosti, tak aj šach prispieva k zvyšovaniu ich rozumovej úrovne.

6. Šach zvyšuje inteligenciu detí a prospieva im v nasledujúcich oblastiach:

7. Pozornosť - deti sa učia chápať výhody pozorného sledovania a koncentrácie. Ak nedokážu sledovať, čo sa deje, nemôžu vhodne reagovať bez ohľadu na to, aké sú múdre.

8. Predstavivosť - Deti sú nútené si predstaviť rôzne akcie v rôznom poradí, pred tým ako sa udejú. Túto vlastnosť rozvíjame u detí tým, že ich učíme si predstavovať budúce ťahy bez toho aby ťahali figúrkami.

9. Predvídanie - Deti sa učia najprv myslieť, potom konať. Po čase šach pomôže rozvinúť trpezlivosť a myslenie ako také.

10. Porovnávanie možností - Deti sa učia, že nemusia spraviť hneď prvú vec, čo ich napadne. Učia sa zvažovať rôzne možnosti a ich pre a proti. Rozhodovací proces je lepší, ak je podložený logikou.

11. Abstraktné myslenie - Deti sa učia odpútať od detailov a rôzne témy či koncepty použiť v rôznych ale súvisiacich situáciách.

12. Plánovanie - Deti sa učia si stanovovať ciele a určovať si konkrétne kroky vedúce k nim. Veľmi dôležité je, že sa učia v prípade potreby prehodnotiť svoje ciele, či plány na základe zmeny situácie.

13. Súčasné zvažovanie rôznych možností - Deti sa učia neupínať len na jeden možný plán. Paralelne zvažujú rôzne možnosti.